{{TIN065 Prednášky}} Toto je zhrnutie poznatkov potrebných na skúšku.

Skúška z <Vyčíslitelnost%20II> obsahuje dve otázky. Prvá otázka sa týka jednej zo základných tém. V druhej otázke je možné si vybrať z jednej z ponúknutých tém a vypracovať len tú (nikto nebráni vybrať si všetky).

Základné témy (prvá otázka): #Operácia skoku a jej vlastnosti

#Limitná vyčísliteľnosť #Aritmetická hierarchia

Rozširujúce témy (druhá otázka)

#1-generickosť #rekurzívne stromy

#Σn\Sigma_n alebo Πn\Pi_n úplnosť

Základy

ČRFál Φz(A)(x)\Phi_z(A)(x) je program s číslom zz, ktorý má na vstupe xx a množinu AA, ktorú používa ako orákulum. Φz,s\Phi_{z,s} je ČRFál za ss krokov. Je to tiež <em>rekurzívna</em> množina nekolidujúcich trojíc <σ,x,y><\sigma, x, y> takých, že z xx pomocou časti orákula σ\sigma vypočítame yy. To, že sú trojice <σ,x,y><\sigma, x, y> nekolidujúce znamená, že z dlhšieho σ\sigma nemôžeme dostať iné yy ako z kratšieho. Nie každá rekurzívne spočetná množina WzW_z je ČRFál, ale z každej môžeme ČRFál vyrobiť regularizačnou funkciou ρ\rho, ktorá konfliktné dvojice oreže.

(Wz)(Φρ(z))(\forall W_z)(\exists \Phi_{\rho(z)})

ATBA \leq_T B znamená, že existuje ČRFál Φ\Phi taký, že CA(x)=Φ(B)(x)C_A(x) = \Phi(B)(x). Tým pádom funkcia Φ(B)(x)\Phi(B)(x) je totálna. Hovoríme, že AA je BB-rekurzívna (rekurzívna v BB).

WzA={x:Φz(A)(x)}W_z^A=\{x: \Phi_z(A)(x)\downarrow\}AA rekurzívne spočetné množiny.

Operácia skoku a jej vlastnosti

Pre množinu AA definujeme množinu A={x:Φx(A)(x)}={x:xWxA}A^\prime = \{x:\Phi_x(A)(x)\downarrow\} = \{x: x\in W_x^A\} ako skok množiny AA.

Veta (vlastnosti skoku):

#A' je A-rekurzívne spočetná #A' nie je A rekurzívna

#B je A-rekurzívne spočetná práve vtedy, keď B je 1-prevoditeľná na A' #Ak A je rekurzívne spočetná v B a zároveň B je turingovsky prevoditeľná na C (BTC)(B \leq_T C), tak A je rekurzívne spočetná v C

#ATB    A1BA\leq_T B \iff A' \leq_1 B' #ATB    A1BA\equiv_T B \iff A' \equiv_1 B'

Dôkaz:

#Z definície.

#Podľa Postovej vety. Sporom ukážeme, že A\overline{A^\prime} nie je AA rekurzívne spočetná. Nech teda je a je to množina Wx0W_{x_0}. Ak x0A=Wx0x_0 \in \overline{A^\prime} = W_{x_0}, tak z definície AA^\prime platí x0Ax_0 \in A^\prime, čo je spor. Ak x0A=Wx0x_0 \notin \overline{A^\prime} = W_{x_0}, tak x0Ax_0 \notin A^\prime, teda x0Ax_0 \in \overline{A^\prime}, čo je zasa spor. Teda A\overline{A^\prime} nie je AA rekurzívne spočetná. #Najťažšia a najdôležitejšia časť tejto vety.

  • B1AB\leq_1 A^\prime     \iff (ORFf)(xB    f(x)A)(\exists \mathrm{ORF} f)(x \in B \iff f(x) \in A^\prime)     \iff (ORFf)(xB    Φf(x)(A)(f(x)))(\exists \mathrm{ORF} f)(x \in B \iff \Phi_{f(x)}(A)(f(x))\downarrow). Definícia množiny BB je teda rekurzívne spočetná v AA.

#*BB je AA rekurzívne spočetná, teda (z0)(B={x:Φz0(A)(x))(\exists z_0)(B = \{x : \Phi_{z_0}(A)(x)\downarrow). Vyrobíme si funkciu α(z,x,w)Φz(A)(x)\alpha(z, x, w) \simeq \Phi_z(A)(x) s jedným parametrom naviac (ww). Funkcia α\alpha je AA rekurzívne spočetná, a teda má index, ktorý si označme aa. Teda platí: α(z,x,w)=Φa(A)(z,x,w)\alpha(z, x, w) = \Phi_a(A)(z, x, w). Použijeme <em>s-m-n</em> vetu: (PRFg)(α(z,x,w)=Φa(A)(z,x,w)=Φg(a,z,x)(A)(w))(\exists PRF g)(\alpha(z, x, w) = \Phi_a(A)(z, x, w) = \Phi_{g(a, z, x)}(A)(w)). Zadefinujeme si f(x)=g(a,z0,x)f(x) = g(a, z_0, x). ff je definovaná pomocou gg, takže je PRF, a teda aj ORF. Potom bude platiť: f(x)A    Φf(x)(A)(f(x))    Φg(a,z0,x)(A)(g(a,z0,x))    α(z0,x,g(a,z0,x))    Φz0(A)(x)    xBf(x) \in A^\prime \iff \Phi_{f(x)}(A)(f(x))\downarrow \iff \Phi_{g(a, z_0, x)}(A)(g(a, z_0, x))\downarrow \iff \alpha(z_0, x, g(a, z_0, x))\downarrow \iff \Phi_{z_0}(A)(x)\downarrow \iff x \in B. Teda dokázali sme ekvivalenciu: xB    f(x)Ax \in B \iff f(x) \in A^\prime, čo je presná definícia B1AB\leq_1 A^\prime. #Intuitívne: Vezmeme si ČRFál Φz\Phi_z, ktorý pomocou BB zisťuje, či je niečo prvkom AA. Zisťuje to rekurzívne spočetne: ak xAx \in A, tak to časom zistí, ak xAx \notin A tak nezastaví. Tento ČRFál sa raz za čas pýta na BB. A každú otázku na BB nahradíme spočítaním BB z CC (tentokrát už rekurzívnym), čiže nejakými otázkami na CC. Takže AA je rekurzívne spočetná v CC.

#Dôkaz poskladáme z predchádzajúcich tvrdení. #*Nech A1BA' \leq_1 B'. AA aj A\overline{A} sú obe AA rekurzívne, a teda sú aj AA rekurzívne spočetné. Z (3) sú obe 1-prevoditeľné na AA^\prime. Z tranzitívnosti sú 1-prevoditeľné aj na BB^\prime a zase z (3) sú obe BB rekurzívne spočetné. Z Postovej vety potom vyplynie, že AA je rekurzívne v BB, čo je len iné pomenovanie pre vzťah ATBA \leq_T B.

#*Nech ATBA \leq_T B. Z (1) vieme, že AA^\prime je AA rekurzívne spočetná. Podľa (4) platí, že AA^\prime je tiež BB rekurzívne spočetná. No a potom podľa (3) je AA^\prime 1-prevoditeľná na BB^\prime, teda A1BA' \leq_1 B'. #Triviálny dôsledok predchádzajúceho.

Uniformnosť skoku

<b>Veta:</b> Existuje z0z_0 také, že pre každé AA platí A=Wz0AA^\prime = W_{z_0}^A.

<b>Dôkaz:</b> Vytvoríme Wz0={<σ,x,y>:<σ,x,y>Wρ(x)}W_{z_0} = \{<\sigma, x, y> : <\sigma, x, y> \in W_{\rho(x)}\}. Táto množina je regulárna, lebo ρ\rho orezáva konflikty a konflikty môžu nastať len pri rovnakom xx. Wρ(z0)=Wz0W_{\rho(z_0)} = W_{z_0}. xAx \in A^\prime     \iff Φx(A)(x)\Phi_x(A)(x)\downarrow     \iff σ,y(<σ,x,y>Wρ(x)&(σA))\exists \sigma, y (<\sigma, x, y> \in W_{\rho(x)} \And (\sigma \leq A))     \iff σ,y(<σ,x,y>Wz0&(σA))\exists \sigma, y (<\sigma, x, y> \in W_{z_0} \And (\sigma \leq A))     \iff σ,y(<σ,x,y>Wρ(z0)&(σA))\exists \sigma, y (<\sigma, x, y> \in W_{\rho(z_0)} \And (\sigma \leq A))     \iff (Φz0(σ)(x)=y)&(σA)(\Phi_{z_0}(\sigma)(x) = y) \And (\sigma \leq A)     \iff xWz0Ax \in W_{z_0}^A.

Limitná vyčísliteľnosť

Definícia: A je limitne vyčísliteľná práve keď existuje ORF ff taká, že x(A(x)=limsf(x,s))\forall x (A(x) = \lim_s f(x, s)).

Veta: ATA \leq_T \emptyset^\prime     \iff AA je limitne vyčísliteľná.

Dôkaz: ATA \leq_T \emptyset^\prime znamená, že z(A(x)=Φz()(x))\exists z (A(x) = \Phi_z(\emptyset^\prime)(x)). Vytvoríme si funkciu f(x,s)f(x, s):

$f(x,s) = \begin{cases}

\Phi_{z,s}(\emptyset^\prime_s)(x),&\mbox{ak} \Phi_{z,s}(\emptyset^\prime_s)(x)\downarrow\
s+1&\mbox{inak}\

\end{cases} $

s\emptyset^\prime_s je aproximácia \emptyset^\prime za ss krokov. Keďže potrebujeme len konečný úsek na to, aby Φz\Phi_z začalo konvergovať (a keďže AA je totálna, tak to konvergovať začne), tak existuje s1s_1 krokov, v ktorých už počiatočný úsek \emptyset^\prime je hotový (všetko, čo patrí do tohto úseku už zastavilo - len nevieme, že to, čo tam nepatrí už nezastane, ale to nás netrápi). Tiež existuje s2s_2, kedy Φz\Phi_z zastaví (keďže A je totálna). Pre s=max({s1,s2})s=\max(\{s_1, s_2\}) bude ff vraciať prvú hodnotu a pre väčšie ss sa táto hodnota nebude meniť, takže ff bude mať správnu limitu (a to AA).

Ak A=limsf(x,s)A = \lim_s f(x, s). Pýtame sa: j1(f(x,s)f(x,s+j))?\exists j\geq 1 (f(x,s) \neq f(x, s+j))?. To je rekurzívne v \emptyset^\prime, takže aj negácia toho j1(f(x,s)=f(x,s+j))\forall j\geq 1 (f(x,s) = f(x, s+j)) je rekurzívna. Na tú pustím μs\mu_s, čo je síce \emptyset^\prime ČRF, ale keďže AA je totálne, tak je to \emptyset^\prime ORF, teda rekurzívne v \emptyset^\prime.

Veta:

ff je ORF     \implies limsf(x,s)\lim_s f(x, s) je \emptyset^\prime ČRF. φ\varphi je \emptyset^\primeČRF     \implies ORFfx(φ(x)limsf(x,s))\exists \mathrm{ ORF } f \forall x (\varphi(x) \simeq \lim_s f(x, s))

Dôkaz {{TODO}}.

Relativizovaná veta (takmer rovnaké znenie):

ff je AAORF     \implies limsf(x,s)\lim_s f(x, s) je AA^\prime ČRF. φ\varphi je AA^\primeČRF     \implies AORFfx(φ(x)limsf(x,s))\exists A\mathrm{ ORF } f \forall x (\varphi(x) \simeq \lim_s f(x, s))

Aritmetická hierarchia

Σn\Sigma_n a Πn\Pi_n sú prefixy kvantifikátorov pred nejakým ORP. V každom je nn skupín, každá skupina je homogénna a Σ\Sigma začína \exists.

Obmedzené kvantifikátory ignorujeme (xj(Q(x))\forall x\leq j (Q(x)) môžeme nahradiť Q(1)&Q(2)&&Q(j)Q(1)\And Q(2) \And \ldots \And Q(j)).

Σn\Sigma_n predikát je ORP s Σn\Sigma_n prefixom. Podobne pre Πn\Pi_n. Predikát nám definuje aj množinu. Takže máme Σn\Sigma_n aj Πn\Pi_n množiny.

Vetička o hierarchii: #BΣn    BΠnB \in \Sigma_n \iff \overline{B} \in \Pi_n

#BΣn    BΣmΠm(m>n)B \in \Sigma_n \implies B \in \Sigma_m \cap \Pi_m (\forall m > n) #A1B&BΣn    AΣnA\leq_1 B \And B\in \Sigma_n \implies A \in \Sigma_n

Dôkaz triviálny

Veta: Existuje univerzálny Σn\Sigma_n aj Πn\Pi_n predikát pre n1n \geq 1 (pozor, nie pre nulu).

Dôkaz: Indukciou. Pre Σ1\Sigma_1 vieme z prvého semestra, že existuje (sT1(e,x,s)\exists s T_1(e, x, s)). Pre Π1\Pi_1 je to s¬T1(e,x,s)\forall s \neg T_1(e, x, s).

Pre väčšie nn: Ak nn je nepárne, tak Σn\Sigma_n vyzerá ako Q(x,y1,,y1)\exists \forall \ldots \exists Q(x, y_1, \ldots, y_1). Odrežeme pred posledným kvantifikátorom, dostaneme ynQ(x,y1,,yn)\exists y_n Q(x, y_1, \ldots, y_n), to nahrádime univerzálnym predikátom a vrátime kvantifikátory späť: y1y2ynTn(e,x,y1,,yn)\exists y_1 \forall y_2 \ldots \exists y_n T_n(e, x, y_1, \ldots, y_n). Pre párne nn podobne, len po odtrhnutí z Q()\forall Q() vyrobím ¬Q()\exists \neg Q(), nahradím univerzálnym Tn()\exists T_n(), vrátim na ¬Tn()\forall \neg T_n() a pridám kvantifikátory späť.

Pre Πn\Pi_n rovnako.

Veta: n1ΣnΠn\forall n \geq 1 \Sigma_n - \Pi_n \neq \emptyset.

Dôkaz: Nech Univ(n)(e,x)Univ^{(n)}(e, x) je univerzálny predikát pre Σn\Sigma_n. Vezmem P(x)=Univ(n)(x.x)P(x) = Univ^{(n)}(x.x). To, že je v Σn\Sigma_n je vidieť a keby bol v Πn\Pi_n, tak jeho negácia by musela byť v Σn\Sigma_n. Tá má svoje číslo e0e_0 a je teda Univ(n)(e0,x)Univ^{(n)}(e_0, x). Teda ¬Univ(n)(x,x)=Univ(n)(e0,x)\neg Univ^{(n)}(x, x) = Univ^{(n)}(e_0, x), čo pre x=e0x=e_0 dá spor. Takže P(x)P(x) je v Σn\Sigma_n ale nie v Πn\Pi_n.

Veta o hierarchii:

#n1:n\forall n \geq 1: \emptyset^n je Σn\Sigma_n úplná.

#A je rekurzívne spočetná v n    AΣn+1n0\emptyset^n \iff A \in \Sigma_{n+1} \forall n \geq 0 #ATn    AΣn+1Πn+1A \leq_T \emptyset^n \iff A\in \Sigma_{n+1} \cap \Pi_{n+1}

Dôkaz

Časti 3 a 1 vyplývajú z časti 2.

2    32 \implies 3: AA je rekurzívne v n\emptyset^n znamená, že AA aj A\overline{A} sú rekurzívne spočetné v n\emptyset^n, takže sú (podľa 2) v Σn+1\Sigma_{n+1} a podľa vetičky ak AΣn+1\overline{A} \in \Sigma_{n+1}, tak AΠn+1A \in \Pi_{n+1}.

2    12 \implies 1:

n\emptyset^n je rekurzívne spočetná v n1\emptyset^{n-1} a preto z (2) patrí do Σn\Sigma_n.

Ak BΣnB \in \Sigma_n, tak z (2) je BB rekurzívna v (n1)\emptyset^{(n-1)} a z vlastností skoku B1nB \leq_1 \emptyset^n

  1. Indukciou. Pre nulu je to zrejmé.

Majme množinu AΣn+1A \in \Sigma_{n+1}. A sa dá teda vyjadriť v tvare Q()\exists \forall \ldots Q(\ldots). Odrežme to za prvým kvantifikátorom. To, čo dostaneme je v Πn\Pi_{n}. Negácia toho je v Σn\Sigma_n a podľa indukčného predpokladu je rekurzívne spočetná v (n1)\emptyset^{(n-1)}. z vlastnosti skoku je rekurzívna v (n)\emptyset^{(n)}. Keď je negácia rekurzívna v (n)\emptyset^{(n)}, tak aj bez negácie je to rekurzívne v (n)\emptyset^{(n)} a po pridaní odtrhnutého kvantifikátoru späť je to rekurzívne spočetné v (n)\emptyset^{(n)}.

Opačným smerom:

Ak máme

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 3: A=\̲m̲b̲o̲x̲{dom}(\Phi_z(\e…

, tak podľa vety o limitnej vyčísliteľnosti: Φz((n))=limsh(z,x,s)\Phi_z(\emptyset^{(n)}) = \lim_s h(z,x,s), kde hh je (n1)\emptyset^{(n-1)}ORF. Takže xA    Φz((n))x \in A \iff \Phi_z(\emptyset^{(n)})\downarrow a to je práve vtedy, keď existuje tá limita. To je práve vtedy, keď s0ss0(h(z,x,s)=h(z,x,s0))\exists s_0 \forall s \geq s_0 (h(z,x,s)=h(z,x,s_0)). Tá vec v poslednej zátvorke je rekurzívna v (n1)\emptyset^{(n-1)} a podľa (3) je v prieniku ΣnΠn\Sigma_n\cap\Pi_n, čiže aj v Πn\Pi_n. Máme s0ss0(Πn)\exists s_0 \forall s \geq s_0 (\Pi_n). Všeobecný kvantifikátor necháme pohltiť v Πn\Pi_n a existenčný z toho vyrobí Σn+1\Sigma_{n+1}.

1-generickosť

Def.: AA je 1-generická ak

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 40: …pha_e \leq A) \̲[̲(\Phi_e(\alpha_…

Veta: Existuje 1-generická ATA \leq_T \emptyset'

Dôkaz: Indukciou, prvý krok α0=\alpha_0 = \emptyset. Následne budeme generovať α0α1α2\alpha_0 \leq \alpha_1 \leq \alpha_2 \leq \cdots , pre Φ1,Φ2,\Phi_1, \Phi_2, \cdots

Máme αe2ω\alpha_e \in 2^{\leq \omega} konečný retiazok, pre Φe\Phi_e. Hľadáme pre Φe+1\Phi_{e+1}, otázkou

(γαe)(Φe+1(γ)(e+1) ⁣ ⁣)(\exists \gamma \geq \alpha_e) (\Phi_{e+1}(\gamma)(e+1)\!\!\downarrow)

čo je ekvivalentné s (γαe)(s)(Φe+1,s(γ)(e+1) ⁣ ⁣)(\exists \gamma \geq \alpha_e) (\exists s) (\Phi_{e+1,s}(\gamma)(e+1)\!\!\downarrow), vnútri máme rekurzívny predikát, preto táto otázka je Σ10\Sigma_1^0, čo je T\leq_T \emptyset'

Halting problém nám odpovie. Ak odpovie áno, tak dosadíme prvý taký retiazok αe+1=γ\alpha_{e+1} = \gamma, za ním už všetky budú konvergovať. Ak nie, tak αe+1=αe\alpha_{e+1} = \alpha_e a vieme, že forcuje silnú divergenciu.

Takto si vygenerujeme postupne celé AA, pomocou \emptyset'. A=eαeA = \cup_e \alpha_e.

Rekurzívne stromy

Rekurzívny strom je rekurzívna množina nula-jedničkových retiazkov taká, že ak do nej patrí σ\sigma, tak do nej patrí aj každý prefix σ\sigma.

ff je nekonečná vetva v strome, pokiaľ n(fnT)\forall n (f \upharpoonright n \in T), kde fnf \upharpoonright n je obmedzenie ff na prvých nn položiek. a ff je nekonečný binárny retiazok.

Königová lema: Binárny strom je nekonečný práve vtedy, keď obsahuje nekonečnú vetvu.

Dôkaz: Jedným smerom triviálny. Druhým smerom: buď ľavý alebo pravý podstrom koreňa je nekonečný, tak ideme do toho podstromu. Iterujeme a tým nájdeme nekonečnú vetvu.

Aké ťažké je zistiť, či je strom konečný? Máme otázku h:α(α=h    αT)?\exists h : \forall \alpha (|\alpha| = h \implies \alpha \notin T)? (hh je hĺbka). To je existenčný kvantifikátor na rekurzívnu podmienku (všeobecný kvantifikátor je obmedzený), takže je to v Σ1\Sigma_1 a \emptyset^\prime nám na odpoveď stačí.

Úplnosti

Veta: Tot = {x:Wx=N}\{x: W_x = \mathbb{N}\} je Π2\Pi_2 úplná.

Dôkaz:

Tot = {x:ysφx,s(y)}\{x: \forall y \exists s \varphi_{x, s}(y) \downarrow\}. Tot je v Π2\Pi_2

Nech B je v Π2\Pi_2. xB    ys(Q(x,y,s))x \in B \iff \forall y \exists s (Q(x, y, s)). QQ je rekurzívny. Vyrobme α(x,y)=μs(Q(x,y,s)\alpha(x, y) = \mu_s (Q(x, y, s). Podľa s-m-n vety α(x,y)=φg(x)(y)\alpha(x, y) = \varphi_{g(x)}(y). xBx\in B     \iff ys(Q(x,y,s))\forall y \exists s (Q(x, y, s))     \iff y(α(x,y))\forall y (\alpha(x, y)\downarrow)     \iff y(φg(x)(y))\forall y (\varphi_{g(x)}(y)\downarrow)     \iff g(x)Totg(x) \in \mathrm{Tot}.

Veta:

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 16: Inf = \{x: W_x \̲m̲b̲o̲x̲{ je nekonečná}…

je Π2\Pi_2 úplná.

Dôkaz: Inf = {x:sj>st(jWx,t)}\{x: \forall s \exists j>s \exists t (j\in W_{x, t})\}. Inf je v Π2\Pi_2

Prevedieme Tot na Inf pomocou 1prevoditeľnosti. Vyrobíme si funkciu α(x,j)\alpha(x, j), ktorá robí to, že na čísla od 11 po jj postupne spúšťa φx\varphi_x a zastane vtedy, keď všetky zastanú. Podľa s-m-n α(x,j)=φa(x)(j)\alpha(x, j) = \varphi_{a(x)}(j).

xx patrí do Tot práve keď φx(j)\varphi_x(j) zastaví pre každé jj, takže α(x,j)\alpha(x, j) zastaví pre každé jj, takže φa(x)\varphi_{a(x)} zastaví pre nekonečne veľa (všetky) jj, teda a(x)a(x) patrí do Inf.

Ak xx nepatrí do Tot, tak φx(j)\varphi_x(j) pre nejaké jj nezastaví, takže α(x,j)\alpha(x, j) nezastaví pre všetky jj^\prime väčšie ako jj, takže φa(x)\varphi_{a(x)} zastaví len pre konečne veľa jj, takže a(x)a(x) nepatrí do Inf.

a(x)a(x) prevádza Tot na Inf. Keby sme potrebovali prevod opačným smerom, stačí povedať, že Tot je Π2\Pi_2 úplná.

{{TODO}}

Veta: Fin - doplnok Inf - je Σ2\Sigma_2 (pravdepodobne úplný)

Veta: Rek =

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 10: \{x: W_x \̲m̲b̲o̲x̲{ je rekurzívne…

je Σ3\Sigma_3 úplná.