{{TIN065 Prednášky}} Táto prednáška sa venovala triede nekonečných vetiev skrz rekurzívne stromy (Π10\Pi^0_1 triedy). Najprv si zavedieme niekoľko pojmov.

Strom v našom prípade budeme chápať ako množinu reťazcov/retiazkov/postupností (string) prirodzených čísel, pre ktoré niečo platí.

Ako 2<ω2^{<\omega} si označíme práve všetky konečné reťazce (postupnosti) z množiny {0,1}\{0, 1\} (nula-jedničkové reťazce). Podobne 2ω2^{\omega} si môžeme označiť nekonečné postupnosti núl a jedničiek (to sú vlastne podmnožiny N\mathbb{N} - charakteristické funkcie). Rovnako máme ω<ω\omega^{<\omega} a ωω\omega^{\omega} - konečné a nekonečné postupnosti prirodzených čísel. My sa budeme zaoberať 2<ω2^{<\omega}.

Ešte si o 2ω2^{\omega} povieme, že je to Cantorov priestor - úplný metrický kompaktný priestor, kde je metrika ρ(f,g)=2x0\rho(f,g) = 2^{-x_0}, kde x0x_0 je najmenšie také xx, že f(x)g(x)f(x)\neq g(x) (ak také xx neexistuje, tak vzdialenosť je samozrejme nulová) - na retiazky/postupnosti sa dívame ako na funkcie do {0,1}\{0, 1\}. Čím dlhšie sú retiazky rovnaké, tým bližšie sú k sebe.

2<ω2^{<\omega} strom je podmnožiná 2<ω2^{<\omega} uzavretá na počiatočné segmenty: Je to TT, pre ktoré platí: ak σT\sigma \in T a τσ\tau \leq \sigma (tu má byť predchodca: \prec), tak τT\tau \in T. Zodpovedá to našej predstave o stromoch. Predstavíme si množinu ako klasický binárny strom, kde nulou ideme napríklad vľavo a jedničkou vpravo a tak skladáme reťazec. Ak sme nejaký poskladali, tak vieme poskladať aj všetky kratšie.

Naše stromy sú binárne. Keby sme sa zaoberali ωω\omega^{\omega}, tak by sme mali nekonečne vetviace sa stromu a s tým by sa horšie pracovalo.

A už si môžeme povedať, čo je to rekurzívny strom. Zrejme je to strom, ktorý je rekurzívny: Keďže strom je množina, tak je to rekurzívna množina, pre ktorú platí pravidlo o počiatočných segmentoch. To, že je rekurzívna znamená, že dokážem algoritmicky rozhodnúť, či σT\sigma \in T.

Ďalej si povieme, čo sú Π10\Pi^0_1 triedy množín (alebo charakteristických, nula-jedničkových, funkcií). Sú to práve tie triedy funkcií, ktoré sú triedami všetkých nekonečných vetiev skrz nejaký rekurzívny strom. Ak máme strom TT, tak ff je nekonečná vetva skrz/na/v TT a k pre n:fnT\forall n: f \upharpoonright n \in T, kde fnf \upharpoonright n je ff parcializované na počiatočný úsek dĺžky nn (proste z ff vezmeme len počiatočný úsek).

Prečo sa to volá Π10\Pi^0_1? Práve kvôli vyjadreniu nekonečných vetiev: {f:n(fnT)}\{f: \forall n (f \upharpoonright n \in T)\}, kde máme jeden kvantifikátor na rekurzívnu podmienku (TT je rekurzívny strom).

Odbočka: Dajú sa zaviesť aj ostatné triedy nula-jedničkových funkcií (Σ00=Π00\Sigma^0_0 = \Pi^0_0, ΣN0\Sigma^0_N a ΠN0\Pi^0_N), ale tými sa teraz nebudeme zaoberať.

T=2<ωT = 2^{<\omega} má nespočetne mnoho rekurzívnych vetiev. (?)

A teraz sa pomaly prenesieme do logiky. Majme rozumnú teóriu prvého rádu, ktorá je axiomatizovateľná. Rozumná bude znamenať s rozumným jazykom, napríklad takým, ktorý má konečne mnoho symbolov, (vhodná je napríklad niektorá z aritmetík) a konečne axiomatizovateľná znamená, že vlastnosť "dá sa dokázať" je rekurzívne spočetná (viem generovať dôkazy programom). Tvrdenie je, že množina všetkých úplných (kompletných) rozšírení je Π10\Pi^0_1. (ak vezmem nejakú teóriu, tak má svoje rozšírenia a ich množina je Π10\Pi^0_1.

Majme axiomatizovateľnú teóriu prvého rádu RR. Chceme vytvoriť rekurzívny strom TT, ktorého nekonečné vetvy budú práve všetky kompletné rozšírenia RR. Začnem teda do stromu TT pridávať reťazce α\alpha a to tak, že αT\alpha \in T práve vtedy, keď α\alpha je bezosporné za α|\alpha| krokov a je kompatibilné s tým, čo sa v RR za α|\alpha| krokov dokáže. Takže α\alpha, ktoré ohodnocuje prvých α|\alpha| formulí (priradí im nulu alebo jedničku) necháme žiť na strome, ak to ohodnotenie je bezosporné a ak pre formulu j<αj <|\alpha|, ak sa za α|\alpha| krokov dokáže, tak α(j)\alpha(j) musí byť jednička a ak vyvráti, tak α(j)\alpha(j) musí byť nula.

Takéto α\alpha je nádejný začiatok kompletného rozšírenia RR za α|\alpha| krokov (je stále bezosporný a súhlasí s tým, čo je v RR).

TT je rekurzívny strom (pre α\alpha je to, že je v strome, rekurzívna podmienka).

Platí: trieda {f:n(fnT)}\{f: \forall n (f\upharpoonright n \in T) \}, čo sú práve všetky nekonečné vetvy skrz TT, sú práve všetky kompletné rozšírenia RR.

Dôkaz: Jedným smerom: Ak ff je kompletné rozšírenie teórie RR, tak je nádejné za každý počet krokov, takže ho necháme na strome žiť. Druhým smerom: ak mám nekonečnú vetvu, ktorá prežila na strome, tak bola nádejná pre každé nn, a preto je kompletným rozšírením. Alebo sporom: Ak niečo nie je kompletné rozšírenie, tak existuje nn, kde sa dohrabeme ku sporu a za toto nn už tú vetvu nepotiahneme (ďalej už na strome neprežije).

Takže rozšírenia sú Π10\Pi^0_1.

Iná oblasť. Majme dve rekurzívne spočetné, disjunktné množiny AA a BB. Ak vezmeme Sep(A, B), čo je množina separujúcich funkcií {f:x(xA    f(x)=1&xB    f(x)=0}\{f: \forall x (x\in A \implies f(x)=1 \And x\in B \implies f(x)=0\} , tak táto je tiež Π10\Pi^0_1. Dôkaz sa opäť vyrobí cez nádejný reťazec α\alpha, ktorý separuje AsA_s a BsB_s, kde s=αs = |\alpha| a AsA_s znamená množinu AA za ss krokov (a α\alpha separuje, ak separuje pre každý počet krokov).

Tak si vezmime efektívne neoddeliteľné AA a BB (stále rekurzívne spočetné). Tvrdíme, že Sep(A, B) nemá žiadnu nekonečnú rekurzívnu vetvu (tu mám napísané "lebo efektívna neoddeliteľnosť implikuje rekurzívnu neoddeliteľnosť". Sep(A, B) bude neprázdna Π10\Pi^0_1 trieda s nespočetne veľa prvkami, ale so žiadnym rekurzívnym. Dostaneme tu nekonečný rekurzívny strom, ktorého žiadna nekonečná vetva nebude rekurzívna - nebude sa dať efektívne nájsť. Ak som to dobre pochopil, tak ak sa postavíme do koreňa stromu a budeme mať program, ktorý nám bude hovoriť v každom uzle, či máme ísť vľavo alebo vpravo, tak vždy skončíme na nejakej konečnej vetve, aj keď nekonečných je nespočetne veľa.

Königová lema: Binárny strom je nekonečný práve vtedy, keď obsahuje nekonečnú vetvu. Jedným smerom dokázať je to triviálne (ak má nekonečnú vetvu, tak je nekonečný). Opačným: Vezmem oba podstromy koreňa: Ak by boli oba konečné, tak celý strom je konečný, takže aspoň jeden je nekonečný. Tak si ho vezmem a ziterujem to - takto nájdem nekonečnú vetvu. (spomínate si na tvrdenie z analýzy, že každá obmedzená postupnosť má hromadný bod?). Toto však nie je efektívny spôsob hľadania nekonečnej vetvy.

Ak TT rekurzívny strom, aká zložitá je otázka, či jeho podstrom T1T_1 je (ne)konečný? Prepíšeme si otázku: Existuje hĺba, že všetko v T1T_1 v tejto hĺbke umrie? Alebo: h:α(α=h    αT1)\exists h : \forall \alpha (|\alpha| = h \implies \alpha \notin T_1)? Kvantifikátor na α\alpha je obmedzený, takže je to Σ1\Sigma_1 otázka. A na tú ám vie odpovedať starý známy halting problém (\emptyset^{\prime}).

"Inšpekcia dôkazu königovej lemy ukazuje, že nekonečný rekurzívny strom má nekonečnú vetvu, ktorá je rekurzívna v \emptyset^{\prime}." \emptyset^{\prime} nám vie nájsť cestu cez binárny strom (binárne bludisko). Je to guide. Príklad: existuje kompletné rozšírenie Peanovej aritmetiky, ktoré je rekurzívne v \emptyset^{\prime} (ale divoké).

(tu bola nejaká odbočka, ktorá vravela, že z kompletného rozšírenia môžeme vyrobiť model)

Otázka: Aké sú T-stupne, (informácie), ktoré sú takéto "guide"? Chcem

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

(tu má byť a s vlnovkou pod sebou) také, že pre každý nekonečný rekurzívny strom TT existuje nekonečná vetva ff v ňom a

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 14: \deg(f) \leq \̲[̲a]

.

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

je informácia, ktorá nájde cestu v ľubovoľnom nekonečnom rekurzívnom strome. Vieme, že \emptyset^{\prime} stačí.

Veta: Nasledujúce tvrdenia sú ekvivalentné:

#

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

je kompletné rozšírenie Peanovej alebo Robinzonovej aritmetiky alebo základnej aritm. sily (axiomatizovateľnej teórie s minimálnou aritmetickou silou) #

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

je stupeň množiny separujúcej nejakú efektívne neoddeliteľnú dvojicu rekurzívne spočetných množín.

#

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

je guide (v každom nekonečnom rekurzívnom strome existuje nekonečná vetva ff a

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 14: \deg(f) \leq \̲[̲a]

Zaujímavé je, že sú aj také

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]

, ktoré sú ostro menšie ako \emptyset^{\prime} a to hodne nižšie.

Ukázali sme si, že štandardná teória prvého rádu má blízko k štandardnej vyčísliteľnosti a že spolu tesne súvisia. Ak sa ide z vyčísliteľnosti nižšie (do polynomiálnej hierarchie), tak nám vznikajú malé logiky s polynomiálnou nájditeľnosťou (dôkazu(?)). Tiež sme sa pokúsili ukázať, ako nekonečné vetvy súvisia s logikou a ako nájsť nekonečnú vetvu a čo na to stačí.

(Nabudúce budú 1-generické množiny a aritmetický forcing.)