{{TIN065 Prednášky}} Tak trochu opakovania. ČRFály vieme očíslovať (máme numeráciu) a náš je rovný , kde je regularizačná funkcia. Taktiež vieme, že keď máme funkcionál, tak ak mu predložíme množinu ako orákulum, dostaneme funkciu. A ak tejto funkcii dáme číslo, tak možno dostaneme číslo (podľa toho, či je tá funkcia v tomto čísle definovaná). A tiež vieme, že nám platí s-m-n veta, a to dokonca „stejneměrně“. Teda existuje také, že pre každé A a každé a každé niečo (...) platí.
Tiež sme minule definovali operáciu skoku, a to takto: a jej prirodzené iterácie pre (a keď sa posnažíme, tak dôjdeme až k , prípadne aj ďalej).
No, a skončili sme vetou.
Vlastnosti skoku
#A' je A-rekurzívne spočítateľná
#A' nie je A-rekurzívna #B je A-rekurzívne spočítateľná práve vtedy, ak B je 1-prevoditeľná na A'
#Ak A je rekurzívne spočítateľná vzhľadom k B a zároveň B je turingovsky prevoditeľná na C , potom A je rekurzívne spočítateľná vzhľadom k C #
#
Túto vetu sa teraz pokúsime dokázať.
Prvá časť je jednoduchá - A' je A rekurzívne spočítateľná priamo z definície A'. Je vhodné si tiež všimnúť, že toto tvrdenie je obdobné podobnému z Vyčísliteľnosti I: K je rekurzívne spočítateľná množina.
Druhá časť je opäť podobná nerelativizovanému tvrdeniu o K, ktoré hovorí, že K nie je rekurzívna. Dokáže sa to skoro rovnakým spôsobom. Z relativizovanej Postovej vety vieme, že nám stačí dokázať, že doplnok A', teda nie je A-rekurzívne spočítateľná množina. A to urobíme sporom.
Predpokladajme, že je A-rekurzívne spočítateľná. V tom prípade je to jedna z množín a má svoj index . Z toho jednoducho vyplýva, že . Ďalej z definície skoku množiny A vyplýva, že . Zložením týchto dvoch ekvivalencií dostávame spor: . Teda nemôže byť A-rekurzívne spočítateľná, a teda A' nie je A-rekurzívna.
Tretia časť je tiež podobná Vyčísliteľnosti I, kde sme si povedali, že ak je množina rekurzívne spočítateľná, vieme ju 1-previesť na K.
Dokážme to najprv jedným smerom. Nech . To znamená, že máme prostú ORF takú, že (postupne definícia 1-prevoditeľnosti, definícia A' a nakoniec definícia . A to posledné už je A-rekurzívne spočítateľná podmienka.
A teraz opačný smer. Nech B je A-rekurzívne spočítateľná množina. Použijeme rovnaký dôkaz ako vo Vyčísliteľnosti I (podľa skrípt Petra Hoška). Nech . Vytvoríme si funkciu takto: (prvá ekvivalencia je definícia funkcie a druhá je definícia množiny , keďže ). Nech funkcia má index , teda nech . Položme . Potom . Potom je dokonca prostá PRF, nie iba ORF, ktorá 1-prevádza B na A'.
Štvrtú časť dokážeme "intuitívne". Nech A je B-rekurzívne spočítateľná a B je rekurzívna v C. To znamená, že máme program , ktorý pomocou B vie efektívne generovať A a program , ktorý pomocou C dokáže rozhodovať B. A tvrdíme, že existuje program , ktorý pomocou C efektívne generuje A. Tento program vytvoríme jednoducho. Vezmeme program , ktorý efektívne generuje A a tam, kde sa pokúsi spýtať sa na B, vložíme podprogram , ktorý stále zastaví a bude sa pýtať už iba na C.
Všimnite si, že veta, v ktorej sa predpoklady obrátia už neplatí: Teda nie je pravda, že ak A je B-rekurzívna a B je C-rekurzívne spočítateľná, potom A je C-rekurzívne spočítateľná. Prečo? Ako protipríklad môžeme uviesť napríklad množinu , pre ktorú určite platí, že je rekurzívna vzhľadom ku K (). Taktiež pre K určite platí, že je rekurzívne spočítateľná vzhľadom k , teda rekurzívne spočítateľná (bez orákula). Ale už vôbec neplatí, že je rekurzívne spočítateľná, čo by z takejto vety s obrátenými predpokladmi vyplývalo.
Tu sa hodí malé pripomenutie: A-rekurzívne spočítateľná množina je buď definičný obor nejakej A-ČRF alebo (a to sa nám často hodí viac) obor hodnôt nejakej A-ČRF. Obe tieto charakteristiky sú ekvivalentné.
A ešte triviálny dôsledok tretej časti, ktorý sa nám bude hodiť v dôkaze piatej časti: A je 1-prevoditeľná na . Platí to preto, lebo A je A-rekurzívna, takže je aj A-rekurzívne spočítateľná, a preto sa dá 1-previesť na A'.
Piata a šiesta časť je dôležitá a na lepšie pochopenie sa nám hodí obrázok:
Image:Vlastnost%205%20skoku.png
Vždy poznáme vzťah (zhora dole) medzi A a a medzi B a . A tvrdenie nám hovorí, že ak máme jeden zo vzťahov medzi A a B alebo medzi a , tak ten druhý vieme.
Idea je taká, že ak potrebujeme vedieť vzťah medzi A a B, tak pôjdeme cestou zhora: . Na druhej strane, ak potrebujeme vedieť vzťah medzi a , tak pôjdeme cestou zdola.
<b>Tvrdenie:</b>
<b>Dôkaz:</b> *: a A' je A-rekurzívne spočítateľná. Z toho podľa štvrtej časti dostaneme, že A' je B-rekurzívne spočítateľná. A podľa tretej časti z tohto ďalej zistíme, že je 1-prevoditeľná na .
*: . aj sú obe zrejme A-rekurzívne a teda sú aj A-rekurzívne spočítateľné, preto sú obe 1-prevediteľné na . Keďže 1-prevoditeľnosť je tranzitívna, tak sú aj 1-prevoditeľné na , čo ale znamená, že sú obe B-rekurzívne spočítateľné, a teda z relativizovanej Postovej vety vyplýva, že A je B-rekurzívna (čo je len iný názov pre ).
Šiesta časť tvrdenia je triviálnym dôsledkom piatej.
Skok na T-stupňoch
Body 5 a 6 predchádzajúceho tvrdenia nám umožňujú zaviesť skok aj na T-stupňoch. Pre pripomenutie, T-stupeň je jedna trieda ekvivalencie . Ak máme A a B, ktoré sú na seba T-prevoditeľné (sú v jednom T-stupni), tak ich skoky A' aj B' sú tiež v jednom T-stupni. Ale 6. bod predchádzajúcej vety dokonca hovorí, že ich skoky nielen, že sú v jednom T-stupni, ale sú dokonca v jednom 1-stupni (teda ).
A teda skok
ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]'
definovaný ako pre ľubovoľnéParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 7: A \in \̲[̲a]
je korektne definovaný. Môžeme si takto zaviesť aj skoky o viac ako jeden stupeň: (ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]*, \[a]^{(3)}…
) a to tak, žeParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]^0 = \[A]
aParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]^{(n+1)} = (\…
.*Poznámka: Vďaka uniformnosti by sa dalo definovať aj niečo ako
ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 1: \̲[̲a]^\omega
.Trošku o uniformnosti
Veta o základných vlastnostiach operácie skoku platí uniformne. To, že A' je A-rekurzívne spočítateľná platí pre všetky A. Presnejšie: alebo tiež .
Dôkaz: Vezmime si rekurzívne spočítateľnú množinu a označme si ju . Je vhodné si všimnúť, že je regulárna, teda .
& &
Podobná uniformosť platí aj pre . Aj tam existuje ORF taká, že ak pre A a B platí, že pomocou funkcie s indexom (teda ), tak potom pomocou funkcie s indexom .
Limitná vyčísliteľnosť
Touto sa bude zaoberať ďalšia prednáška, takže len zhruba.
Vezmime si množinu , ktorá je rekurzívne spočítateľná. To znamená, že je definičným oborom nejakej ČRF . Vytvoríme si funkciu takú, že a bude práve vtedy, ak za krokov padlo do , teda ak za krokov ČRF zastaví. V opačnom prípade položíme .
Nakreslíme si „graf funkcie “. Na vodorovnú os dáme a na zvislú tradične a všimneme si stĺpce nad jednotlivými (všetko sú stále funkcie nad prirodzenými číslami). Stĺpce, kde nie je prvkom sú celé nulové (po žiadnom počte krokov nepadne do ). Stĺpce, kde je prvkom , sú spočiatku nulové, ale časom sa zmenia na jednotku a ďalej sa nemenia (keď po krokoch padne do , tak už z neho nevypadne).
V každom stĺpci je maximálne jedna zmena z nuly na jednotku (a nikdy nie späť). Tomu hovoríme 1-rekurzívne spočítateľné množiny.
Potom máme 2-rekurzívne spočítateľné množiny. Tie majú v každom stĺpci maximálne dve zmeny. Takéto množiny odpovedajú rozdielu dvoch rekurzívne spočítateľných množín (Najprv zistíme, že , ale potom neskôr môžeme zistiť, že a tým pádom sa hodnota znova zmení na nulu).
Nie je ťažké predstaviť si, ako tento postup môžeme rozšíriť a zadefinovať si n-rekurzívne spočítateľné množiny pre všetky - jednoducho tam bude najviac zmien (ktoré odpovedajú boolovskej kombinácií nanajvýš rekurzívne spočítateľných množín).
Tiež sa dá definovať rekurzívne spočítateľná množina. V tom prípade budeme mať nejakú ORF takú, že v stĺpci bude najviac zmien. Máme teda odhad počtu zmien v každom stĺpci, ale globálny odhad pre všetky stĺpce nemusí existovať.
A potom si ešte zadefinujeme limitnú vyčísliteľnosť. je limitne vyčísliteľná práve vtedy, ak existuje ORF (s oborom hodnôt ) taká, že . Tá limita znamená, že pre dostatočne veľké sa už hodnota funkcie nemení, čiže v každom stĺpci bude síce konečne veľa zmien, ale nemusí existovať efektívny horný odhad toho, aký veľký tento počet bude, a to ani globálny, ale ani pre jednotlivé stĺpce.