{{TIN065 Prednášky}}

Na tejto prednáške se si povedali niečo o 1generických množinách a o aritmetickom forcingu.

Aritmetický forcing si môžeme predstaviť, ako hľadanie niečoho, čoho je v topologickom zmysle "hodně" alebo čo je topologicky typické vzhľadom k nejakej triede podmienok. Ide o akýsi skoro ekvivalent analýznického skoro všade.

Historická vsuvka

Z teórií množín bol dlho problém, či množina reálnych čísel je svojou mohutnosťou hneď po prirodzených číslach alebo je medzi nimi ešte nejaká iná. Najprv Gödel zistil, že sa to nedá vyvrátiť a potom prišiel Cohen a zistil, že sa to nedá ani dokázať. Metóda, ktorú v dôkaze použil sa nazýva forcing.

Cohenov dôkaz bol komplikovaný a na konci boli chyby. Prvá reakcia bola, že je zlý. Keď sa chyby opravili, tak bola všeobecná reakcia, že je zbytočne zložitý a nemá prílišné praktické použitie. Dôkaz však bol s obľubou skúmaný mladými matematikmi a tí zistili, že ide iba o zobecnenie Bairovej vety o kategóriách.

Cohen použil metódu zvanú množinový forcing. V teórií rekurzie bol ale už skôr známy aritmetický forcing.

Aritmetický forcing a generičnosť

Každú množinu XX môžeme vyjadriť jej charakteristickou funkciou (teda postupnosťou núl a jedničiek) a tieto množiny tvoria metrický priestor 2ω2^{\omega}, kde metrika je ρ(f,g)=2y0\rho(f, g) = 2^{-y_0} pre rôzne ff a gg a nulová pre rovnaké. y0y_0 je najmenšíe také yy, kde f(y)g(y)f(y)\neq g(y).

Vezmime si ČRFál Φ\Phi a k nemu triedu množín {X:Φ(X)(x0) ⁣ ⁣}\{ X: \Phi(X)(x_0)\!\!\downarrow\}. Na x0x_0 nám teraz príliš nezáleží, tak nech to bude nula. Na črfál sa budeme pozerať ako na program, ktorého vstupom je len množina.

Táto trieda je otvorená - s každým bodom tam leží jeho okolie z úplného metrického systému 2ω2^{\omega}. To, že ČRFál konverguje znamená, že konverguje vďaka konečne veľa prvkom v tejto množine, teda vďaka konečnému začiatku δ\delta. Ak teda ČRFál Φ\Phi konverguje pre nejaké δX\delta \leq X, tak pre všetky (γδ)Φ(γ)(x0) ⁣ ⁣(\gamma \geq \delta) \Phi(\gamma)(x_0)\!\!\downarrow. Takže konverguje pre všetky množiny s rovnakým konečným začiatkom.

Naopak trieda množín {X:Φ(X)(x0) ⁣ ⁣}\{X: \Phi(X)(x_0)\!\!\uparrow\} je uzavretá, neexistuje začiatok XX, ktorý rozhodne o patričnosti k triede. Pre ľubovoľnú rekurzívnu množinu BB urobíme Φ(X)() ⁣ ⁣    XB\Phi(X)(\emptyset)\!\!\downarrow \iff X \not= B. Φ\Phi diverguje iba na izolovanom bode. Žiadny retiazok nezaručuje, že od neho to bude divergovať. Stále môže prísť prvok, ktorým sa vstup Φ\Phi bude líšiť od BB a Φ\Phi bude konvergovať. Žiadne okolie nerozhodne o divergencii. Φ\Phi je program, ktorý vlastne iba hľadá najmenšie zz, kde by sa BB líšilo od XX.

Program, ktorý by zastavil len na množine BB sa zostrojiť nedá. Ak zastavuje na množine BB, tak skontroloval iba konečne veľa prvkov a preto pre každú množinu, ktorá by bola na týchto prvkoch s BB rovnaká, by program zastavil (to je práve tvrdenie o otvorenosti definičného oboru Φ\Phi).

Triedy množín A={X:Φ(X)(x0)}\mathcal{A}=\{X:\Phi(X)(x_0)\uparrow\} sú topologicky uzavreté. Ale vnútro takejto triedy (označované

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 1: \̲m̲b̲o̲x̲{Int }\mathcal{…

) je v poriadku, tj. body ktoré sú vnútri, sú tam s okolím. Vnútri triedy A\mathcal{A} závisí divergenicia Φ\Phi len na konečnom začiatku vstupnej množiny.

Fakt: Množín (bodov) na hranici je topologicky málo (wen:Meager%20set).

Idea generickosti je konečná aproximácia pravdy (vlastnosti, splnenie podmienky), tj. rozhodnutie (prípadne vynútenie - odtiaľ forcing) konečným začiatkom. Preto ich definujeme a vyberáme od nevhodných.

Vynútiť splnenie podmienky len konečným začiatkom množiny nejde vždy, ale množín, kde to nefunguje je topologicky málo.

Def.: AA je 1-generická ak

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \[ at position 40: …pha_e \leq A) \̲[̲(\Phi_e(\alpha_…

Poznámka: Pre (γαe)Φe(γ)(e) ⁣ ⁣(\forall \gamma \geq \alpha_e) \Phi_e(\gamma)(e)\!\!\uparrow hovoríme, že silno diverguje. Φe(αe)(e) ⁣ ⁣\Phi_e(\alpha_e)(e)\!\!\downarrow znamená (γαe)Φ(γ)(e) ⁣ ⁣(\forall \gamma\geq\alpha_e)\Phi(\gamma)(e)\!\!\downarrow. αe\alpha_e robí aritmetický forcing, že núti od tohoto bodu všetky stringy s rovnakým počiatkom buď divergovať, alebo konvergovať.

1-generické množiny sa pekne správajú a sú typické (a v topologickom zmysle je ich väčšina).

Pozorovanie: Žiadna rekurzívna množina nie je 1-generická.

Podmienky Φ(X)(x0)\Phi(X)(x_0)\downarrow a Φ(X)(x0)\Phi(X)(x_0)\uparrow sú jednokvantifikátorové vlastnosti (existuje počet krokov, pre všetky počty krokov). Z toho vznikol názov 1-generické. Dajú sa zobecniť na 2-generické, n-generické, prípadne ariteticky generické, ale týmto smerom sa nebudeme uberať.

Veta: Existuje 1-generická ATA \leq_T \emptyset'

Dôkaz:

Indukciou, prvý krok α0=\alpha_0 = \emptyset. Následne budeme generovať α0α1α2\alpha_0 \leq \alpha_1 \leq \alpha_2 \leq \cdots , pre Φ1,Φ2,\Phi_1, \Phi_2, \cdots

Máme αe2ω\alpha_e \in 2^{\leq \omega} konečný retiazok, pre Φe\Phi_e. Hľadáme pre Φe+1\Phi_{e+1}, otázkou

(γαe)(Φe+1(γ)(e+1) ⁣ ⁣)(\exists \gamma \geq \alpha_e) (\Phi_{e+1}(\gamma)(e+1)\!\!\downarrow)

čo je ekvivalentné s (γαe)(s)(Φe+1,s(γ)(e+1) ⁣ ⁣)(\exists \gamma \geq \alpha_e) (\exists s) (\Phi_{e+1,s}(\gamma)(e+1)\!\!\downarrow), vnútri máme rekurzívny predikát, preto táto otázka je Σ10\Sigma_1^0, čo je T\leq_T \emptyset'

Halting problém nám odpovie. Ak odpovie áno, tak dosadíme prvý taký retiazok αe+1=γ\alpha_{e+1} = \gamma, za ním už všetky budú konvergovať. Ak nie, tak αe+1=αe\alpha_{e+1} = \alpha_e a vieme, že forcuje silnú divergenciu.

Takto si vygenerujeme postupne celé AA, pomocou \emptyset'. A=eαeA = \cup_e \alpha_e.

Tejto metóde sa hovorí Cohenov forcing alebo tiež metóda konečného predĺženia (finite extension). Máme spočetne mnoho podmienok (e\forall e) a tie sa snažíme vyriešiť tak, aby po splnení e-tej podmienky sme mali dosť miesta na riešenie ďalších.