{{TIN065 Prednášky}}

Vieme klasifikovať množiny a predikáty podľa ich aritmetického tvaru. Triedime ich do skupín Σn\Sigma_n a Πn\Pi_n podľa ich prefixu. Keď urobíme zjednotenie cez všetky nn, dostaneme aritmetickú hierarchiu.

Tiež vieme, že Σ0=Π0\Sigma_0=\Pi_0 nemajú univerzálny Σ0\Sigma_0 (ani Π0\Pi_0) predikát, ale vyššie už univerzálny predikát máme. Tým máme výhodu oproti zložitosti a ich polynomiálnej hierarchii pretože tam nemajú univerzálny polynóm. Tiež ešte vieme, že ΣnΠn\Sigma_n - \Pi_n je neprázdne.

Minule sme si definovali Σn\Sigma_n úplnosť a povedali si vetu o hierarchii, tak ich tu skopírujem:

Σn\Sigma_núplnosť :: A je Σn\Sigma_n úplná ak je v Σn\Sigma_n a hocijaká B zo Σn\Sigma_n sa dá 1-previesť na A.

Veta o hierarchii:

#n1:n\forall n \geq 1: \emptyset^n je Σn\Sigma_n úplná. #A je rekurzívne spočetná v n    AΣn+1n0\emptyset^n \iff A \in \Sigma_{n+1} \forall n \geq 0

#ATn    AΣn+1Πn+1A \leq_T \emptyset^n \iff A\in \Sigma_{n+1} \cap \Pi_{n+1}

Táto veta nám zväzuje aritmetickú hierarchiu s operáciou skoku.

Dôkaz: Časť 3 vyplýva z časti 2 a z postovej vety. Majme množinu A:

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 47: …, \overline{A} \̲m̲b̲o̲x̲{ sú rekurzívne…

. Prvá ekvivalencia je z postovej vety, druhá z časti 2 tejto vety a tretia z toho, že ak AΣnA\in\Sigma_n, tak AΠn\overline{A}\in \Pi_n.

Je možné sa niekedy stretnúť so značením Δn\Delta_n. To je synonymum pre ΣnΠn\Sigma_n \cap \Pi_n.

Časť 1 opäť vyplýva z časti 2. Pre n1n \geq 1 je (n)\emptyset^{(n)} rekurzívne spočetné v (n1)\emptyset^{(n-1)} kvôli operácii skoku a podľa druhej časti vety je v Σn\Sigma_n. Opačným smerom ak máme niečo v Σn\Sigma_n, tak podľa časti 2 je to rekurzívne spočetné v (n1)\emptyset^{(n-1)} a podľa vlastnosti skoku je to 1-prevoditeľné na (n)\emptyset^{(n)}.

Takže nám treba dokázať druhú časť vety o hierarchii. To sa urobí indukciou podľa nn. Pre n=0n = 0 to vieme. Ak je A rekurzívne spočetná, tak sa zapíše pomocou existenčného kvantifikátoru na rekurzívny predikát. A opačne.

Tak sa pozrime na indukčný krok. najprv jedným smerom.

Majme množinu AΣn+1A \in \Sigma_{n+1}. A sa dá teda vyjadriť v tvare Q()\exists \forall \ldots Q(\ldots). Odrežme to za prvým kvantifikátorom. To, čo dostaneme je v Πn\Pi_{n}. Negácia toho je v Σn\Sigma_n a podľa indukčného predpokladu je rekurzívne spočetná v (n1)\emptyset^{(n-1)}. z vlastnosti skoku je rekurzívna v (n)\emptyset^{(n)}. Keď je negácia rekurzívna v (n)\emptyset^{(n)}, tak aj bez negácie je to rekurzívne v (n)\emptyset^{(n)} a po pridaní odtrhnutého kvantifikátoru späť je to rekurzívne spočetné v (n)\emptyset^{(n)}.

Opačným smerom si ukážeme dva postupy.

Predpokladajme, že A je rekurzívne spočetné v (n)\emptyset^{(n)} A je teda definičným oborom Φz((n))\Phi_z(\emptyset^{(n)}) pre nejaké z. Teda xA    σy,s(Φz,s(σ)(x)=y&σ(n)x \in A \iff \exists \sigma \exists y,s(\Phi_{z,s}(\sigma)(x) = y \And \sigma \leq \emptyset^{(n)}. Φz,s(σ)(x)=y\Phi_{z,s}(\sigma)(x) = y je rekurzíva podmienka, takže nám zostáva niečo tvaru: (σ(n))\exists(\sigma \leq \emptyset^{(n)}) a potrebujeme zistiť, aká zložitá je táto vec. σ\sigma je vlastne konečná konjunkcia dĺžky σ|\sigma| a hovorí nám: σ(j)=1    j(n)\sigma(j) = 1 \implies j \in \emptyset^{(n)} a σ(j)=0    j(n)\sigma(j) = 0 \implies j \notin \emptyset^{(n)} pre každé j<σj <|\sigma|. Tu použijeme indukčný predpoklad a to taký, že to, že j(n)j \in \emptyset^{(n)} je Σn\Sigma_n a j(n)j \notin \emptyset^{(n)} je Πn\Pi_n (pretože (n)\emptyset^{(n)} je rekurzívne spočetná v (n1)\emptyset^{(n-1)} a z indukčného predpokladu je to Σn\Sigma_n a preto aj (n)\overline{\emptyset^{(n)}} je Πn\Pi_n. Takže naše (σ(n))\exists(\sigma \leq \emptyset^{(n)}) je vlastne (Σn&Πn)\exists(\Sigma_n \And \Pi_n), kde to vnútri je konjunkcia mnohých (σ|\sigma|) Σn\Sigma_n a Πn\Pi_n vecí. Prenexnými operáciami môžeme vytiahnúť zo Σn\Sigma_n jeden kvantifikátor vonku a zvyšok (Πn1&Πn)\exists (\Pi_{n-1}\And \Pi_n) je Σn+1\Sigma_{n+1}.

Druhá možnosť je použiť vetu o limitnej vyčísliteľnosti. Ak máme

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 3: A=\̲m̲b̲o̲x̲{dom}(\Phi_z(\e…

, tak podľa vety o limitnej vyčísliteľnosti: Φz((n))=limsh(z,x,s)\Phi_z(\emptyset^{(n)}) = \lim_s h(z,x,s), kde hh je (n1)\emptyset^{(n-1)}ORF. Takže xA    Φz((n))x \in A \iff \Phi_z(\emptyset^{(n)})\downarrow a to je práve vtedy, keď existuje tá limita. To je práve vtedy, keď s0ss0(h(z,x,s)=h(z,x,s0))\exists s_0 \forall s \geq s_0 (h(z,x,s)=h(z,x,s_0)). Tá vec v poslednej zátvorke je rekurzívna v (n1)\emptyset^{(n-1)} a podľa indukčného predpokladu je v prieniku ΣnΠn\Sigma_n\cap\Pi_n, čiže aj v Πn\Pi_n. Máme s0ss0(Πn)\exists s_0 \forall s \geq s_0 (\Pi_n). Všeobecný kvantifikátor necháme pohltiť v Πn\Pi_n a existenčný z toho vyrobí Σn+1\Sigma_{n+1}.

Relativizácia funguje aj na túto vetu: ATB(n)    AΣn+1BΠn+1BA\leq_T B^{(n)} \iff A \in \Sigma^B_{n+1}\cup\Pi^B_{n+1} a AA je rekurzívne spočetná v BB práve vtedy, keď AΣn+1BA \in \Sigma_{n+1}^B.

Tým skončila teória prednášky a nasledovali dva príklady, kde sa ukazovalo, že Tot je Π2\Pi_2úplná a že Rek je Σ3\Sigma_3úplná. Snáď to tu ešte dopíšem.

Príklad: Tot je Π2\Pi_2úplná.

Vieme, že Tot je v Π2\Pi_2 ({xys(φx(y))}(\{x| \forall y \exists s (\varphi_x(y)\downarrow)\} za menej ako s krokov.). Ak vezmeme ľubovoľnú BΠ2B \in \Pi_2, tak potrebujeme ukázať, že sa dá 1-previesť na Tot. Naša BB sa dá zapísať ako

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 58: …ace{Q(x,y,s)}_{\̲m̲b̲o̲x̲{rekurzívne}})

. Tak si vytvoríme pomocnú ČRF α(x,y)μsQ(x,y,s)\alpha(x,y) \simeq \mu_s Q(x,y,s). Ak máme prvok xBx \in B, tak pre každé yy existuje ss, také, že platí Q(x,y,z)Q(x,y,z) (tiež sa hovorí, že existuje Σ1\Sigma_1 svedok alebo že nastane Π2\Pi_2 udalosť (tieto pojmy neznamenajú to isté, treba skontrolovať, čo to presne je). Ak xBx \notin B, tak sa také ss aby Q(x,y,s)Q(x,y,s) platilo, pre nejaké y0y_0 nájsť nepodarí. A naše α(x,y)\alpha(x,y) také ss hľadá. Podľa s-m-n vety je α(x,y)φg(x)(y)\alpha(x,y) \simeq \varphi_{g(x)}(y), kde g(x)g(x) je ORF (dokonca by to mala byť PRF), ktorá prevádza BB na Tot (

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 23: … \iff g(x) \in \̲m̲b̲o̲x̲{Tot}

). Podrobnejšie: Ak xBx \in B, tak pre každý yy nájde α(x,y)φg(x)(y)\alpha(x,y)\simeq \varphi_{g(x)}(y) svedka ss, teda sa zastaví (a

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 10: g(x) \in \̲m̲b̲o̲x̲{Tot}

) a pre xBx \notin B svedka pre nejaké y0y_0 nenájde, takže tam nezastaví (a preto

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 13: g(x) \notin \̲m̲b̲o̲x̲{Tot}

).

Nakoniec sme si povedali a zosumarizovali, že

  • Fin je Σ2\Sigma_2-úplná.

  • Tot, InfΠ2\Pi_2-úplné/

  • Rek je Σ3\Sigma_3-úplná.

Tak sa pozrime na Rek a ukážme, že je Σ3\Sigma_3úplná.

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 1: \̲m̲b̲o̲x̲{Rek}=\{x:W_x \…

.

Dôkaz: Nech BΣ3B \in \Sigma_3, teda xBzysQ(x,z,y,s)x \in B \Leftrightarrow \exists z \forall y \exists s Q(x,z,y,s), kde zz je Σ3\Sigma_3-svedok.

Majme Wα(x)={z,y:sQ(x,z,y,s)}W_{\alpha(x)} = \{ \langle z,y\rangle: \exists s Q(x,z,y,s) \}

z,y\langle z,y \rangle čaká na svojho svedka Wβ(x)={z,y:jyQ(x,z,j,s)}W_{\beta(x)} = \{ \langle z,y\rangle: \forall j \leq y \exists Q(x,z,j,s)\}

každý stĺpec je závislý počiatočný úsek, ak to platí pre yy, tak to platí aj pre menšie od yy.

Ak xBx \in B, potom v Wβ(x)W_{\beta(x)} existuje stĺpec zz, ktorý je plný, lebo potom to platí pre všetky yy. Ak x∉Bx \not\in B, potom všetky stĺpce v Wβ(x)W_{\beta(x)} sú konečné.

Wγ(x)=W_{\gamma(x)} = stĺpce rastú smerom doprava, s bodmi z,y\langle z,y \rangle z Wβ(x)W_{\beta(x)} pridaj do Wγ(x)W_{\gamma(x)} aj i,jizjy\langle i,j \rangle i \leq z \land j \leq y.

Ak xBx \in B, potom na začiatku niekoľko konečných stĺpcov a potom všetko nekonečné totálne stĺpce.

Ak x∉Bx \not\in B, potom všetky stĺpce sú konečné (aj keď neklesajúce).

ParseError: KaTeX parse error: Undefined control sequence: \mbox at position 46: …n K \And j \leq\̲m̲b̲o̲x̲{ počet krokov …

Wσ(x)=Wγ(x)EW_{\sigma(x)} = W_{\gamma(x)} \cup E. xBx \in B je niekoľko konečných a zvyšok nekonečné až totálne - rekúrzivne. x∉Bx \not\in B sú všetky stĺpce konečné v Wσ(x)W_{\sigma(x)}, ale Wσ(x)W_{\sigma(x)} je nerekurzívna.

Ak by bola Wσ(x)W_{\sigma(x)} rekurzívna, tak musí existovať ORF h(z)h(z), ktorá dáva min. y:z,y∉Wσ(x)y: \langle z,y \rangle \not\in W_{\sigma(x)}. zKzz \in K \Leftrightarrow z padne do KK za menej ako h(z)h(z) krokov zKh(z)z \in K_{h(z)} potom KK je rekurzívna, čo je spor.

xBWσ(x)x \in B \Leftrightarrow W_\sigma(x) je rekurzívna.

Dôkaz si treba pár krát sparsovať, uvedomiť si čo spraví EE, keď ju pridáme, atď.